Slovenská republika - Migračný úrad, 3.srpna 2013, S. H. M. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, 1Sža/20/2013

Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
13-08-2013
Citation:
1Sža/20/2013
Court Name:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Relevant Legislative Provisions:
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 2(f)
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 20
Printer-friendly versionPrinter-friendly version
Headnote: 

Neobstojí námietka navrhovateľa, že tým, že sa odporca nezaoberal dôvodmi relevantnými na posúdenie existencie vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f) bodov 1 a 2 zákona o azyle a osobitne rizikom popravy, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu administratívneho ani súdneho konania (pred krajským súdom) netvrdil, že voči nemu prebieha v krajine pôvodu trestné konania, resp. že by mu hrozil trest smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nebolo možné odporcovi vyčítať, že dokazovanie viedol vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu a za týmto účelom sa zameral na posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, a že sa rizikom popravy v krajine pôvodu nezaoberal.

Facts: 

Navrhovateľovi bola poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Navrhovateľ požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, nakoľko dôvody, pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková ochrana stále pretrvávajú. Navrhovateľovi však nebola rozhodnutím migračného úradu predĺžené doplnková ochrana, nakoľko tento mal za preukázané, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu navrhovateľa sa zmenila natoľko, že navrhovateľovi nehrozí viac vážne bezprávie z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Migračný úrad neskúmal existenciu hrozby vážneho bezprávia v iných jeho prejavoch, obmedzil sa len na posúdenie všeobecnej bezpečnostnej situácie v meste M., odkiaľ navrhovateľ pochádzal. Navrhovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na súd, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu,  existenciu inej vady konania a rozpor s obsahom spisov.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie migračného úradu potvrdil.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namietal potrebu skúmania existencie vážneho bezprávia v zmysle jeho všetkých definícií, potrebou individuálneho posúdenia žiadosti. Namietal, že odporca sa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa s ohľadom na vnútroštátny ozbrojený konflikt v krajine a nedostatočne sa zaoberal ostatnými dôvodmi, resp. posudzovaním vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f) bodov 1 a 2 zákona o azyle, ako aj rizika popravy.

Decision & Reasoning: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky podanému odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo rozhodnutie migračného úradu potvrdené, potvrdil.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, z ktorých vyhodnotil a popísal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, osobitne v mieste jeho posledného bydliska, so zameraním na posúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré viedli správny orgán k poskytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Zistil, že sa bezpečnostná situácie v meste M. a jeho okolí v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab v auguste zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho  bezprávia (z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Zistenia odporcu o tom, že bezpečnostná situácia v meste M. sa mení k lepšiemu, nachádza oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré odporca za účelom posúdenia bezpečnostnej situácie v mieste jeho posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu vykonal, s odkazom na zdroje, ktoré čerpal. Odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu, dospel k správnemu záveru, že obava plynúca zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v meste M. nie je v prípade navrhovateľa opodstatnená. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka, že tým, že sa odporca nezaoberal ostatnými dôvodmi relevantnými na posúdenie existencie vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f) bodov 1 a 2 zákona o azyle a osobitne rizikom popravy, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu administratívneho ani súdneho konania (pred krajským súdom) netvrdil, že voči nemu prebieha v krajine pôvodu trestné konania, resp. že by mu hrozil trest smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nebolo možné odporcovi vyčítať, že dokazovanie viedol vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu a za týmto účelom sa zameral na posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, a že sa rizikom popravy v krajine pôvodu nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona § 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle ani správneho poriadku nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby vykonal dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ doplnkovej ochrany, resp. jej predĺženia, netvrdí.

Outcome: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 9 Saz/5/2013-40 zo dňa 3. apríla 2013 potvrdil.

Case Law Cited: 

Slovakia - Supreme Court, 20 May 2010, 8Sžh/1/2010