Slovenská republika - Migračný úrad, 22.mája 2013, R.M. proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, 10 Sža/12/2013

Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
22-05-2013
Citation:
10 Sža/12/2013
Court Name:
Supreme Court of the Slovak Republic
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Zákon 480/2002 Zb. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Act No 480/2002 on asylum and amending certain other acts) - § 8
Printer-friendly versionPrinter-friendly version
Headnote: 

Odporca bude povinný po vrátení veci na ďalšie konanie preskúmať, či navrhovateľ nielen formálne konvertoval na kresťanstvo a akým spôsobom môže preukázať, že svoju konverziu i napĺňa svojim životom a reálnymi skutkami, pre ktoré by bol jeho návrat do Iránu vylúčený. Pri dokazovaní o tejto otázke by sa odporca nemal vyhýbať spolupráci s osobami a orgánmi, ktoré v tomto smere môžu o navrhovateľovi poskytnúť relevantné informácie – napríklad duchovní, kresťanské spolky, cirkvi a podobne.

Facts: 

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a taktiež mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dva krát, avšak vždy uvádzal iné dôvody: 1. Nedodržiavanie moslimských tradícií počas mesiaca ramadan, kvôli čomu mal v Iráne problémy s náboženskou políciou, 2. Obvinenia z mimomanželského pomeru, 3. na cestovanie po Európe použil falošný izraelský pas, za čo by bol v krajine pôvodu odsúdený na 3O rokov väzenia, 4. Konvertoval na kresťanskú vieru, za čo by mu v Iráne hrozil trest smrti. Pokiaľ ide o konvertovanie na kresťanskú vieru, odporca spochybnil navrhovateľov motív konvertovania , ako aj úprimnosť jeho konvertovania. Poukázal pri tom na pohovory s navrhovateľom, kde sa ukázalo, že o kresťanstve nemal ani len základné vedomosti. Odporca vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú.

Krajský súd v Bratislave potvrdil výrokovú časť o neudelení azylu na území Slovenskej republiky, ale zrušil druhú výroku časť o neposkytnutí doplnkovej ochrany a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, že vzhľadom na to, že odporca pri vyhodnotení možných rizík návratu  navrhovateľa do Iránu nezohľadnil existujúci a zistený stav, keď navrhovateľ prestúpil ako moslim na kresťanskú vieru a keď sú aj takéto prípady (konvertovanie, resp. apostáza) trestané, krajský súd dospel k názoru, že v tejto výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odporca nesprávne posúdil stav veci a preto výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľ podal proti rozsudku Krajského súdu, ktorým bol potvrdený výrok o neudelení azylu na území slovenskej republiky odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Decision & Reasoning: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.

Z dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, týkajúcich sa zrušenia výroku napadnutého správneho rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany sa odvolací súd priklonil k názoru navrhovateľa, že ak bolo, a z administratívneho spisu odporcu nevyplýva opak, preukázané, že najneskôr počas pobytu na Slovensku navrhovateľ konvertoval na kresťanskú vieru, čo bolo i medializované a tým bola umožnená identifikácia navrhovateľa orgánmi Iránu, je možné konštatovať, že podmienky navrhovateľa, ako utečenca sa zmenili po jeho odchode z krajiny pôvodu a v súčasnosti je nutné posúdiť či nie je utečencom na mieste a nie je mu potrebné poskytnúť medzinárodnú ochranu v zmysle medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, je nevyhnutné preskúmať, ako na to správne poukázal už krajský súd pri prehodnotení neposkytnutia doplnkovej ochrany, či navrhovateľ splnil podmienky v tomto ustanovení uvedené. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku, odcitovanom doslova odvolacím súdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu považuje za citlivú otázku konvertovania na kresťanstvo pre utečenca – navrhovateľa z krajiny, kde sa taký postup trestá až smrťou.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil vo výroku o potvrdení výroku napadnutého správneho rozhodnutia o neudelení azylu.

Odporca bude povinný po vrátení veci na ďalšie konanie preskúmať, či navrhovateľ nielen formálne konvertoval na kresťanstvo a akým spôsobom môže preukázať, že svoju konverziu i napĺňa svojim životom a reálnymi skutkami, pre ktoré by bol jeho návrat do Iránu vylúčený. Pri dokazovaní o tejto otázke by sa odporca nemal vyhýbať spolupráci s osobami a orgánmi, ktoré v tomto smere môžu o navrhovateľovi poskytnúť relevantné informácie – napríklad duchovní, kresťanské spolky, cirkvi a podobne.

Outcome: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Saz/62/2012-64 zo dňa 28.novembra 2012 mení tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-341-101/PO-Ž-2010 zo dňa 7.augusta 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Subsequent Proceedings : 

Vec bola vrátená Migračnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie, ktoré v súčasnosti stále prebieha.