Slovenská republika – Najvyšší súd, 29. júl 2014, M.L.J. v Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, 1Sža/21/2014

ECRE is currently working on redeveloping the website. Visitors can still access the database and search for asylum-related judgments up until 2021.

Country of Decision:
Country of Applicant:
Date of Decision:
29-07-2014
Citation:
M.L.J. v Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Podhoroď, 1Sža/21/2014
Court Name:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
National / Other Legislative Provisions:
Slovakia - Act No 460/1992 Coll.
the Constitution of the Slovak Republic Art. 8(1)
the Constitution of the Slovak Republic Art. 8 (2)
the Constitution of the Slovak Republic Art. 143(1)
Slovakia - Act No 480/2002 Coll. on Asylum and amending certain other Acts §22 (1)
Slovakia - Act No 404/2011 Coll. on the Residence of Aliens and amending certain other Acts § 77(1)
Slovakia - Act No 404/2011 Coll. on the Residence of Aliens and amending certain other Acts § 88a (1)(a) point 1
Slovakia - Act No 404/2011 Coll. on the Residence of Aliens and amending certain other Acts § 88 (2)
Slovakia - Act No 404/2011 Coll. on the Residence of Aliens and amending certain other Acts § 88 (3)
Slovakia - Act No 404/2011 Coll. on the Residence of Aliens and amending certain other Acts § 88 (4)
Printer-friendly versionPrinter-friendly versionPDF versionPDF version
Headnote: 

Odporca pochybil pri zadržaní žiadateľa v súlade s § 88a (1) (a) bod 1 zákona č 404/2011 Zb. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov v konaní o správnom vyhostení na Ukrajinu napriek tomu, že si bol  vedomý zámeru žiadateľa požiadať o azyl. Odporca tiež nesprávne posúdil, či je Ukrajina bezpečnou treťou krajinou, pretože nevzal do úvahy informácie o aktuálnej situácií na Ukrajine. Taktiež, pri vyhodnocovaní rizika úteku odporca kládol neprípustné otázky a takýto postup je v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy.

Facts: 

Odporca vydal rozhodnutie o zaistení navrhovateľa v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na Ukrajinu, nakoľko navrhovateľ neoprávnene prekročil vonkajšiu štátnu hranicu z územia Ukrajiny na územie SR a odporca vyhodnotil, že v jeho prípade existuje riziko úteku.

Krajský súd v rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a nariadiť bezodkladne prepustenie navrhovateľa zo zariadenia.

Proti tomuto rozsudku podal odporca opravný prostriedok, v ktorom namietal nesprávne posúdenie veci a to, najmä názor súdu, že si bol vedomý toho, že navrhovateľ požiadal o azyl už pri spisovaní prvej zápisnice o vyjadrení účastníka konania , ako aj uznanie námietky o nezrealizovateľnosti vrátenia navrhovateľa na Ukrajinu.

Decision & Reasoning: 

Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že zbavenie, či obmedzenie osobnej slobody je v rozpore  s Ústavným poriadkom SR, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a s ustanoveniami návratovej smernice, ak je v dobe rozhodovania  o zaistení cudzinca zrejmé, že na územie SR vstúpil s úmyslom požiadať o azyl, a je teda nepravdepodobné, že účel zaistenia ktorým je navrátenie do krajiny, z ktorej prekročil štátnu hranicu, bude realizovateľný z dôvodu prebiehajúceho azylového konania. Pokiaľ sa cudzinec  vyskytuje na území SR z dôvodu podania žiadosti o azyl nemožno ho považovať za neoprávnene zdržiavajúceho sa na území SR.  Namiesto toho v ktorej fáze požiadal navrhovateľ o azyl, bolo rozhodujúce to , že odporca si bol  tohto úmyslu vedomý v čase, keď rozhodoval o jeho zaistení.

Najvyšší súd potvrdil závery krajského súdu, že Ukrajina  bola nesprávne vyhodnotená  ako bezpečná krajina pôvodu , správny orgán mal zvážiť aktuálne informácie, a že nemožno ju za takú považovať len preto, že ratifikovala readmisnú dohodu s EÚ a iné medzinárodné dohovory.  Súd ďalej uviedol, že správny orgán má povinnosť zaoberať sa nielen legálnosťou vstupu a pobytu žiadateľa o azyl na území SR, ale aj prekážkami jeho vrátenia do krajiny, z ktorej prekročil štátnu hranicu.

Najvyšší súd sa taktiež zaoberal námietkou  ohľadne nesprávnosti vyhodnotenia rizika úteku, konkrétne kladením sugestívnych a kapcióznych otázok navrhovateľovi , ktorú krajský súd opomenul, čím podľa Najvyššieho súdu nesplnil povinnosť súdov poskytnúť  vo svojich rozhodnutiach odpovede na argumenty, ustanovenú v čl. 46 ods. 1 ústavy.  Hoci sa Správny poriadok nevenuje technikám kladenia otázok, súd skonštatoval, že „prístup, kde je umožnené klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede alebo vyjadrenia“, by boli v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy, keďže  by znevýhodnili účastníka.

Outcome: 

Odvolanie zamietnuté.

Najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu.

Observations/Comments: 

This case summary was written by Viktoria Skrivankova, a gradute of LLB Law and Human Rights at Essex University and a graduate of LLM European Law at Leiden University.

The case summary was proof read by Lukas Guttek.

Case Law Cited: 

Slovakia - Constitutional Court III. ÚS 239/06, no. 62/2006 Zb. ÚS

Slovakia - Constitutional Court I. ÚS 217/05, no. 30/2006 Zb. ÚS

Slovakia - Constitutional Court II. ÚS 147/2013 dated 9th October 2013

Slovakia - Supreme Court 1Sža/5/2013 dated 3rd May 2013

ECtHR - Nolan and Others v Russia, Application No. 2512/04

ECtHR - Rashed v Czech Republic, Application No. 289/07

ECtHR- Shamsa v Poland, Application no. 45355/99

ECtHR - Singh v. the Czech Republic, Application No. 60538/00, UP

ECtHR - Amuur v. France, Application No. 19776/92

ECtHR - Conka v Belgium (Application no. 51564/99)